Ako môže obyčajná chvíľa v triede zmeniť pohľad na prácu s emóciami? Predstavte si situáciu, keď už–už čakáte katastrofu, no tá nepríde. A namiesto výbuchu nasleduje objatie.
V triede prváčikov sa stretáva svet radosti, zvedavosti, ale aj frustrácie a občasných hádok. Kolektív sa ešte len tvorí, deti sa učia navzájom rešpektovať a porozumieť si. Práve v tomto období sa podľa učiteľky Dáše Štofovej rodia základy, ktoré ovplyvnia celé ich školské roky.
Len teória nestačí
„Už dlho som dúfala, že raz niekto zavedie predmet, v ktorom budeme vyučovať to najdôležitejšie – chápanie seba a druhých,“ hovorí Dáša. O programe Emocionálny kompas sa dozvedela cez školskú psychologičku.
Bez nástroja, ktorý deti naučí pomenovať a regulovať vlastné pocity, sa trieda môže ľahko stať priestorom, kde síce spolu sedia kamaráti, no nefunguje skutočné porozumenie. Emocionálny kompas sa pre Dášu stal pomôckou, ako pretaviť chaos pocitov do cesty, po ktorej sa trieda učí kráčať spoločne.
Výsledky, ktoré prežíva celá trieda
Jeden z najsilnejších momentov pre Dášu priniesol chlapec, ktorý kedysi nezvládal svoju zlosť. „Keď jeho emócia odznela a on si uvedomil, čo spôsobil, bol veľmi nešťastný. No po predstavení zlosti ako jednej z bežných emócií a po nácviku dýchania jedného dňa techniku použil – a následne ma objal. Bol to prelom,“ spomína Dáša. „Najkrajšie bolo, že všetci ostatní vedeli, čo spolužiak robí a prečo. Odrazu bol príkladom pre všetkých, že emócie sa dajú zvládať.“
Deti v Dášinej triede si začali viac dôverovať. Pochopili, že v pocitoch nie sú samy a že emócie patria k životu. Atmosféra v triede sa zmenila – viac pokoja, viac ochoty pomôcť si. „Počas kruhov som si čoraz viac uvedomovala, čo všetko cítia a zažívajú moji žiaci. Aké majú problémy, z čoho majú radosť,“ vysvetľuje učiteľka.
Emocionálny kompas je však výnimočný v tom, že mení životy nielen detí, ale aj učiteľov. „Začala som sa im zdôverovať aj ja so svojimi emóciami – samozrejme, tak veku primerane. A zrazu som mala pocit, že sme si bližší. Pochopila som, že ja ako učiteľka môžem vytvoriť miesto, kde deti môžu získať vzdelanie pokojným, pohodovým aj chápajúcim spôsobom.“
Prečo by sa mali zapojiť aj ostatné triedy?
„Občas mi dokonca rodičia napíšu do domácich pracovných listov, že tá alebo iná téma je veľmi potrebná. Možno preto, že pre mojich terajších prvákov a ich rodičov je to už súčasť ich školského života tak ako iný predmet – a to je dobré,“ uzatvára pani učiteľka.
Daša Štofová učí prvákov na Základnej škole Trebišovská 10 v Košiciach. Inšpiráciu čerpá v prírode, pri tvorbe výtvarných diel a v radosti, ktorú dokáže rozdávať druhým.